: ako to celé začalo

Rozprávka ako iná dimenzia

Väčšina ľudí, ktorí majú celoživotne radi rozprávky, by nevedela povedať prečo. Čítajú, počúvajú alebo ako diváci vnímajú rozprávkové príbehy intuitívne, jednoducho sa im páčia. Menej či väčšmi, na tom teraz nezáleží. Oni ich jednoducho vyhľadávajú bez ohľadu na vek. Aký na to majú dôvod?

Určite nepoviem nič nové, ak budem tvrdiť, že medzi literárnymi žánrami nejestvuje taký, ktorý by svoje príbehy koncipoval výlučne optimisticky. Teda takmer všetci autori rozprávok akoby si jasne uvedomovali, že ich príbehy sa môžu skončiť jedine šťastne. Nie inak! Hoci v nich budú pracovať so zlom, s nespravodlivosťou, s ukrutnosťou, pretvárkou a intrigami, zakaždým sa ich príbeh skončí víťazstvom dobra.

Kto im to takto naordinoval? Kto a kedy tento literárny žáner striktne definoval ako literárne dielo, v ktorom dobro poráža zlo? Veľa ráz som si kládol túto otázku a zakaždým mi z toho vychádzala len jediná odpoveď: rozhodli o tom sami autori. Prví rozprávači magických príbehov, čo mohli byť akokoľvek kruté a nedetské, no na ich konci vždy žiarilo svetlo spravodlivosti a porozumenia. A tak sa to vinie odnepamäti až doteraz. /Výnimky len potvrdzujú pravidlo./ A vysvetlenie?

Medzi pravekým človekom a človekom dneška nie je v istom zmysle slova rozdiel. Dobre vieme, že život nie je prechádzkou ružovou záhradou, že každý deň pred nás kladie mnoho povinností, komplikovaných či menej komplikovaných situácií. Často zdanlivo neriešiteľných, úmorných, s príchuťou krivdy. Nie všetky problémy zvládneme rozlúsknuť bez ujmy. Niekedy sa z neúspechu vyspíme pomerne rýchlo, inokedy nás prenasleduje roky. V rozprávke to tak nie je. Rozprávka je ako iná dimenzia, v ktorej síce postavy príbehu musia bojovať, podstupovať príkoria, no ich problém sa úspešne vyrieši vždy. Človek vidí a nachádza v rozprávke to, čo mu v reálnom živote chýba. Odmyslime si vzrušujúci dej, často nepoznané exotické prostredia, čudesné tvory a čarovné zaklínadlá. Toto všetko je, samozrejme, rovnako príťažlivé, najmä pre deti. No dospelí v rozprávke nachádzajú ešte čosi: priestor istoty. Vedia, že nech sa stane čokoľvek, nech sa životná situácia vyvinie akokoľvek ťaživo, napokon na trón vždy zasadne spravodlivosť.

Želám Zázračnému oriešku, aby prinášal deťom aj dospelým veľa takýchto príbehov, aby na svojej ceste prekonal všetky nástrahy a dokázal čeliť neprajníkom. Lebo len činorodý Zázračný oriešok má silu a energiu živej vody.

Roman Brat
spisovateľ